Domov
Mapa stránok
Kalendár udalostí
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | ||||
| 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
| 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
| 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
| 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
História budovy
HISTÓRIA BUDOVY č.7,
ulica Československej armády, Banská Bystrica
Budova, v ktorej sídli Spoločné operačné veliteľstvo OS SR, bola postavená v roku 1938 ako účelový objekt pre potreby vojenského veliteľstva VII. Zboru v Banskej Bystrici. Projekt bol navrhnutý významným českým architektom Ing. arch. Jaroslavom Rösslerom v roku 1936, stavebníkom bolo mesto Banská Bystrica, firma Ing. Dr. Gescheidta a staviteľom bol Jozef Čatloš. Kolaudácia budovy bola vykonaná 13. augusta 1938.
Objekt bol postavený z väčšej časti z tehlového muriva, čiastočne s použitím železobetónových pilierov, dôstojnícka jedáleň s použitím rámovej železobetónovej konštrukcie. Stropy boli realizované železobetónové, ako aj krov strechy. Podľa projektu z roku 1936 boli v suteréne umiestnené administratívne priestory, priestory pre stráž, kuchyňa pre pomocnú rotu, garáže, kotolňa, byt vrátnika a kuriča, sklady paliva a potravín. Na prízemí bola situovaná podateľňa zborového veliteľstva, dôstojnícka jedáleň, klubovňa, byt náčelníka štábu, z dvora samostatným vstupom prístupné ubytovanie pre vojsko. Na 1. a 2. poschodí boli situované kancelárie veliteľstva zboru a byty veliteľov divízie s reprezentačnými miestnosťami. Na 3. poschodí boli v hlavnom a severnom trakte situované kancelárie divízneho veliteľstva a v dvorovom trakte a západnom trakte kancelárie veliteľstva. V objekte boli situované rozsiahle podstrešné priestory, ktoré sa využívali ako práčovňa k bytom, na sušenie bielizne a strojovňa výťahu, pravdepodobne aj ako sklad. Priestor pred budovou bol prispôsobený ramenu rieky Hron, ktorý v čase postavenia budovy siahal do tejto časti mesta.
V období SNP bola budova centrom organizovania vojenského odboja proti fašizmu a opätovného formovania Československej armády. Od jari 1944 a počas Slovenského národného povstania tu sídlila Slovenská národná rada a plánovalo sa povstanie.
Zborové veliteľstvo sídlilo v budove do augusta 1969. V auguste 1969 do objektu premiestnili z Bratislavy Vojenské gymnázium Jána Žižku z Trocnova a premenovali ho na Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania, ktoré bolo zrušené v roku 1996.
Do termínu vzniku SOV OS SR v budove sídlili okrem organizácií MO SR aj rôzne štátne inštitúcie (súčasti Ministerstva vnútra SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Finančného riaditeľstva SR, Úrad geodézie a kartografie a iné).
Objekt je významnou pamiatkou histórie s celoslovenským významom, zároveň je hodnotnou architektonickou stavbou medzivojnového obdobia s prvkami moderny. Na základe uznesenia vlády SSR č. 255/1982 bol objekt 15.9.1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
